Spomienky preživších z 2. svetovej vojny si môžete pozrieť až do konca mesiaca v Námestove na Hviezdoslavovom námestí.
„Nežiada sa nikto na svet, a či ste Židovka alebo Nežidovka, však všetci sme ľudia,“
hovorí Alžbeta Steinitzová, ktorej príbeh z 2. svetovej vojny si môžete prečítať vďaka našej výstave, ktorá bude počas celého augusta umiestnená v Námestove.
Alžbeta sa narodila 14. marca 1929 v Krušovciach. Neskôr sa s rodinou presťahovala do neďalekých Topoľčian, kde žila s rodičmi, mladším bratom a staršou sestrou. Tu navštevovala aj ľudovú školu. Do jej života, ako do života celej židovskej komunity na Slovensku, osudovo zasiahol vznik samostatnej republiky v roku 1939.
Na jar 1942 musela s rodinou odísť do pracovného tábora v Novákoch, kde jej otec pracoval už niekoľko mesiacov. Od konca roka 1942 v tábore existovala provizórna, neskôr ľudová škola s tromi triedami, ktorú navštevovala i Alžbeta. V školských laviciach zostala, až kým v auguste 1944 nevypuklo Slovenské národné povstanie. Vzápätí bol tábor v Novákoch zrušený a Alžbetina rodina utiekla do Banskej Bystrice.
Pred porážkou Povstania boli nútení v októbri 1944 opustiť jeho hlavné mesto a ujsť na Staré Hory. V skupinke židovských rodín dlho blúdili v horách, až kým im v kritickej situácii nepomohol sedliak z blízkej dediny. V malej kolibe prečkali dlhší čas. Na samom sklonku vojny ich ale na tomto mieste zastihla najväčšia tragédia, pretože jej otec námahu a vysilenie predchádzajúcich týždňov nevydržal.
Pripomínajme si tragické príbehy ľudí, ktorých sa dotkla nespravodlivosť totalitných režimov. Nedovoľme minulosti, aby sa znova zakrádala aj do súčasnosti a poučme sa z príbehov svedkov hrôz 20. storočia. Nemôžeme zabudnúť.
