Do konca mesiaca nájdete našu výstavu HERstory na Námestí hrdinov v Leviciach.
Môžete si tam prečítať aj príbeh Márie Matejčíkovej, ktorá sa ani v najťažších chvíľach nevzdala.
Na jar roku 1951 sa pokúsila asi dvadsaťčlenná skupina katolíckych kňazov, rehoľníkov a študentov teológie o ilegálny prechod do Rakúska cez rieku Morava. Nepodarilo sa im to. O necelý rok neskôr sa na Štátnom súde v Bratislave konalo neverejné pojednávanie s dvadsiatimi katolíckymi kňazmi a rehoľníkmi obvinenými z vlastizrady a špionáže.
Na lavici obžalovaných sedela aj Margita Luptáková, matka Márie Matejčíkovej, ktorá poskytla jednému z katolíckych kňazov, Štefanovi Koštiaľovi, úkryt vo svojom byte. Vtedajšia justícia ovládaná Komunistickou stranou ju za to odsúdila na dvanásť rokov väzenia.
Máriu onedlho taktiež odviezli na policajné riaditeľstvo ku „Dvom levom“ a nasledujúce týždne strávila v úzkej malej cele. Po príchode sa musela vyzliecť donaha a dostala špinavé, zapáchajúce a obnosené šaty. Okno mala zamrežované. „V tejto cele som sa nachodila kilometre,“ spomínala.
Mária bola obžalovaná z vlastizrady a špionáže. Na súde vypovedala, že je nevinná a nič nespáchala, na čo sudca odvetil: „Je pravda, že ste nič také nespáchali, ale boli na to predpoklady!“
Pamätníčka dostala nakoniec päť rokov. Po vynesení rozsudku sa na rozdiel od ostatných neodvolala. „Päť rokov? To vydržím. Veď čo je to oproti životu?“ vravela si v duchu.
