Počas roka neprestávame dokumentovať príbehy pamätníkov a pamätníčok. Vyhľadávame a dokumentujeme aj príbehy pamätníkov a pamätníčok maďarskej národnostnej menšiny žijúcich na Slovensku. V rámci toho sme zdokumentovali aj príbeh Viktora Šefčíka.
Narodil sa 17. augusta 1960 v Košiciach, kde prežil svoje detstvo a obdobie dospievania. Chodil na základnú školu s maďarským vyučovacím jazykom. Jeho otec sa poznal s košickou výtvarnou komunitou, čo ovplyvnilo Viktorov vzťah k výtvarnému umeniu. Vyštudoval odbor grafika na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach. Počas štúdia na strednej škole si musel vybrať medzi plávaním a výtvarným umením. Už v období jeho stredoškolského štúdia so spolužiakmi organizovali súkromné výstavy, na ktorých medzi sebou prezentovali svoje práce, ktoré prekračovali rámec socialistického umenia. Po ukončení stredoškolského štúdia sa presťahoval do Bratislavy, kde sa snažil dostať na Vysokú školu výtvarného umenia. Ešte pred prijatím na vysokú školu plánoval emigrovať do zahraničia. Počas vysokoškolských čias pátral po kolegoch, ktorí maľovali inak a mali iný názor, čo ho priviedlo do prostredia pražského undergroundu. Po absolvovaní VŠVU jeho vnútorná nespokojnosť s nemožnosťou slobodne tvoriť znovu vyústila do snahy emigrovať do zahraničia, tieto plány skrížila Nežná revolúcia. Deň 17. november 1989 ho zastihol v Bratislave. Po návrate do Košíc 18. novembra 1989 sa v nasledujúcich dňoch stal jedným zo zakladajúcich členov Občianskeho fóra v Košiciach. V roku 1992 odcestoval do New Yorku. V súčasnosti žije v Maďarsku a dodnes sa zaoberá umeleckou tvorbou.
Príbehy pamätníkov a pamätníčok maďarskej národnostnej menšiny žijúcich na Slovensku sa nám podarilo zdokumentovať vďaka projektu Príbehy maďarskej národnostnej menšiny, ktorý finančne podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
