V Post Bellum odmietame prekrúcanie našich dejín a adorovanie komunistických vodcov, ktorí pomáhali nastoliť nedemokratický komunistický režim, perzekvovali politických oponentov a po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa kolaborovali s okupantmi a podieľali sa na „normalizácii“, ktorá negatívne postihla stovky tisíc občanov bývalého Československa. Reagujeme tak na včerajší pietny akt, keď si predseda vlády Robert Fico, s podpredsedmi NR SR Andrejom Dankom a Ľubošom Blahom pri hrobe Gustáva Husáka pripomenuli 111. výročie jeho narodenia.
„Predseda vlády Robert Fico včera o Gustávovi Husákovi napísal niekoľkoriadkový post, ktorý je ukážkovým príkladom toho ako by sme nemali manipulovať našou históriou. V prvom rade ide o to, že Fico niektoré veci z Husákovho životopisu zamlčal. Spomenul jeho účasť v SNP, ale nič nehovorí o tom, že po roku 1945 sa Husák aktívne podieľal na rozbití demokratického systému a nastolení komunistickej diktatúry. Nespomína, že od jesene 1947 viedol a proti politickej opozícii zneužíval vtedajšiu políciu – Zbor národnej bezpečnosti, aj tajnú políciu – Štátnu bezpečnosť. Na druhej strane však premiér pripomína, ako Husáka v 50-tych rokoch komunisti zatvorili do väzenia a ako trpel. Nepovedať A, ale povedať iba B – je nebezpečná skratka, ktorej by sa naši volení predstavitelia a verejní funkcionári mali vyhýbať,“ konštatuje riaditeľka Post Bellum, Sandra Polovková.
Rázne odmietnuť treba hlavne manipulatívne podanie Husákovho pôsobenia počas okupácie našej vlasti v období normalizácie.
„Predseda vlády napísal, že Gustáv Husák zohral rozhodujúcu úlohu a zabránil represáliám v normalizačných 70-rokoch. A to už nie je žiadna historická skratka, ale vážna manipulácia. Gustáv Husák je symbolom obracača kabátov, ktorý aj napriek tomu, že v druhej polovici 60-tych rokov patril k reformným komunistom, po okupácii v roku 1968 zmenil pozíciu a stal sa z neho jeden z hlavných strojcov normalizácie. Tento systém čistiek nielen v komunistickej strane, ale v celej spoločnosti postihol 327 000 ľudí, ktorí odmietali okupáciu Československa nazvať bratskou pomocou. A postihol nielen ich – ale aj ich deti a príbuzných. Husák možno nepatril medzi komunistických radikálov, ale počas jeho režimu prebiehali politické čistky, bola opätovne zavedená cenzúra, realizovali sa tvrdé policajné zásahy voči pokojným prodemokratickým zhromaždeniam, tisíce ľudí bolo politicky prenasledovaných a odsúdených, no a v neposlednom rade desiatky tisíc ľudí z totalitnej krajiny emigrovalo za slobodou. Nikdy nesmieme zabudnúť, že kritici Husákovho režimu boli za svoju obranu demokracie a ľudských práv prenasledovaní ešte v novembri 1989,“ dodáva riaditeľka Post Bellum, Sandra Polovková.
Je tiež zaujímavé, ako niektorí politici vládnej koalície nemajú problém na jednej strane adorovať Alexandra Dubčeka a zároveň prejavovať rešpekt a úctu Gustávovi Husákovi, teda človeku počas vládnutia ktorého bol Dubček ponížený, v domácom väzení a pod neustálou kontrolou ŠtB.
V Post Bellum v tejto súvislosti tiež pripomíname, že na Slovensku stále platí zákon č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.
AK ANI VY NECHCETE TOLEROVAŤ PREKRÚCANIE DEJÍN, PROSÍME VÁS O PODPORU NAŠEJ PRÁCE NA TOMTO LINKU
