Počas roka neprestávame dokumentovať príbehy pamätníkov a pamätníčok. Vyhľadávame a dokumentujeme aj príbehy pamätníkov a pamätníčok maďarskej národnostnej menšiny žijúcich na Slovensku. V rámci toho sme zdokumentovali aj príbeh Emöke Vargovej.
Emöke Vargová sa narodila 29. júla 1965 v Dunajskej Strede. Otec Zoltán bol maďarskej národnosti a narodil sa v Kráľovičových Kračanoch, kde jeho rodina patrila k maďarskej menšine. Emökina matka bola slovenského pôvodu, avšak narodená v Maďarsku, konkrétne vo Vácegres, kde patrila k slovenskej menšine. Pamätníčka ukončila deväťročnú základnú školu v Dunajskej Strede, kde bola počas štúdia považovaná za hyperaktívne dieťa, ktoré však nebolo vôbec spoločenské. V roku 1980 začala navštevovať Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave, ktorá sa nachádzala na krásnej historickej ulici Palisády. Táto škola bola až jej druhou voľbou, prvým pokusom bola stredná pedagogická škola, z ktorej neskôr odišla. Podľa pamätníčkiných vlastných slov neinklinovala okrem umenia k ničomu inému, bolo preto logické, že si po úspešnom ukončení strednej školy v roku 1984 zvolila ďalšie štúdium na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave. Emöke bola prijatá na katedru maľby, konkrétne monumentálnu maľbu, a začala u pedagógov ako boli Lehotská či Fila. Vysokoškolské štúdium ukončila v roku 1991 a po krátkej pauze získala viacero štipendií v zahraničí. Toto obdobie ju veľmi ovplyvnilo a zo spoločenskej ženy sa stal uzavretý človek. Bola veľmi vďačná svojmu pedagógovi Filovi, ktorý jej po revolúcii veril a pomohol jej pri maľbe dostať sa z kŕča a uvoľniť sa. V roku 1992 vďaka nemu získala cenu Martina Benku. Po nej nasledovali aj ďalšie úspechy. Stala sa finalistkou súťaže „Mladý slovenský výtvarník roka 1998” a neskôr víťazkou súťaže „Mladý slovenský výtvarník roka – Tonal 1999”. Keď v roku 1991 Emöke úspešne ukončila vysokoškolské štúdium, vrátila sa späť domov, do Dunajskej Stredy. Najskôr robila reklamné veci, vystavovala diela v ateliéri a asi dva roky reštaurovala. V roku 1997 sa pamätníčka stala odbornou asistentkou kresby na Katedre maľby a iných médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Bolo to jej prvé oficiálne zamestnanie, v ktorom zotrvala dodnes. Počas pôsobenia na vysokej škole sa zúčastnila viacerých stáží v zahraničí. Najvýznamnejšia bola stáž vo Švajčiarsku v roku 1995, kam sa Emöke vracala vyše troch rokov, a v roku 1999 v USA, kde strávila tri mesiace. Keďže na Slovensku mala dobré podmienky pre svoju prácu, neuvažovala nad novou kariérou v zahraničí. V súčasnosti je pedagógom na vysokej škole, vystavuje svoje diela po celom Slovensku a robí kurzy maľby pre dospelých.
Príbehy pamätníkov a pamätníčok maďarskej národnostnej menšiny žijúcich na Slovensku sa nám podarilo zdokumentovať vďaka projektu Príbehy maďarskej národnostnej menšiny, ktorý finančne podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
