Prejavy politických lídrov, kampaň, no aj obyčajná diskusia na sociálnych sieťach. Jazyk spoločnosti sa vyvíja, no pod vplyvom rôznych faktorov aj často hrubne.
Slovo sa používa ako nabitá zbraň voči politickým oponentom, voči zraniteľným menšinám aj voči imaginárnemu nepriateľovi. Politická kampaň neprináša návrhy na riešenia našich najväčších problémov, ale koncentruje sa na to, kto je horší a kto koho viac urazí. Klamstvá sa šíria jednoduchšie a ľudia ich prijímajú bez toho, aby sa nad nimi vôbec zamysleli.
Nové číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia sa preto venuje téme Slovo ako zbraň. Pozeráme sa nielen na to, ako sa manipuluje so slovníkom a ako sa zvulgarizovala verejná debata, ale aj na to, kde sú korene týchto problémov a ako už neraz slovo dokázalo zabíjať.
V časopise nájdete aj tieto texty:
- Text lektora kritického myslenia Jána Markoša o nečakaných vlastnostiach slov a o tom, že mnohé slovenské slová používame, no vôbec ich nepoznáme.
- Rozhovor s psychiatrom Péterom Hunčíkom o vulgárnej politickej rétorike a o tom, že Slovensko ešte na štátnikov nedospelo.
- Komentár Sama Marca o tom, prečo sa najjednoduchšie slovne útočí na najslabšie a najmenej početné skupiny obyvateľstva a ako sa hrubosť prelieva do fyzickej reality.
- Osobnú skúsenosť lektorky tanca Aron Tesfaye, ktorú síce prvýkrát rozplakal fyzický útok, no v skutočnosti ju dlhodobo zraňovali necitlivé narážky na to, že je iná ako ostatní.
- Rozsiahly text historika Antona Hruboňa o tom, ako radikalizovanie jazyka vytváralo pôdu pre antisemitizmus a neskôr aj perzekúcie židovskej menšiny pred začiatkom druhej svetovej vojny.
- Ukážku z knihy o najmladšej holandskej odbojárke aj recenziu na knihu, ktorá sa pozerá na nebezpečné literárne výtvory svetových diktátorov.
- Príbehy pamätníkov, ktorí sa vzopreli slovným aj verbálnym útokom na menšiny, ktorí sa museli postaviť cenzúre alebo ktorí sledovali narastajúci nacionalizmus.
Tretie číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia s témou Slovo ako zbraň ilustroval Matúš Maťátko.
