Sú prehliadaní alebo kritizovaní za to, že sa prezentujú. Sú tiež terčom politických a aj fyzických útokov. Za posledné desaťročia sa situácia LGBTI+ ľudí na Slovensku zlepšila len mierne. Nové číslo časopisu Príbehy 20. storočia prináša bližší pohľad na históriu a súčasnosť sexuálnych menšín a ukazuje, ako queer ľudí spoločnosť dlhodobo vytláčala na okraj.
Časopis má pomôcť pochopiť, čomu ľudia s menšinovou orientáciou po desaťročia čelia, a majú nám pomôcť zamyslieť sa nad tým, prečo máme proti inakosti predsudky. Iná sexuálna orientácia už dnes nie je trestný čin, ako to bolo na našom území v prvej Československej republike. Podľa oficiálnej ideológie socialistického Československa zase queer ľudia v podstate neexistovali. No zatiaľ čo vo väčšine štátov EÚ sú dnes registrované partnerstvá bežné, Slovensko patrí do poslednej šestice krajín, ktoré nespravili ani tento krok k rovnoprávnosti LGBTI+ ľudí.
V časopise nájdete:
- text sociológa Michala Vašečku o tom, prečo je potrebné hovoriť s rešpektom a kam až môžu predsudky a zosmiešňovanie viesť,
- rozhovor so sociologičkou Veronikou Valkovičovou o tom, ako sa po rokoch prehliadania queer ľudia snažili v 90. rokoch presadiť vo verejnom priestore a ako ich motivoval pokrok v Českej republike,
- komentár Jakuba Popíka o tom, že ľudské práva sú pre všetkých zatiaľ len na papieri a že rovnosť si musí žiadať aj väčšinová spoločnosť,
- tematický text Jany Jablonickej Zezulovej z Múzea mesta Bratislava, ktorý ukazuje, ako sa v 20. storočí škandalizovala sexuálna orientácia a akým tlakom LGBTI+ ľudia museli čeliť,
- kultúrne tipy aj ukážky z kníh, ktoré približujú queer tematiku,
- príbehy Vladimíra Kubanku či Jany Kociánovej, ktorí sa za socializmu museli skrývať a ktorí hovoria aj o tom, ako ich vnímali v zamestnaní či spoločnosti
- metodický list k príbehu preživšieho holokaustu Tomáša Radila, ktorý má nabádať študentov k tolerancii k inakosti a menšinám.
Prvé číslo štvrťročníka Príbehy 20. storočia ilustroval Matúš Maťátko.